poradne.rodinka.sk

Dobrý deň, mám 2-ročného synčeka, ktorý sa bojí detí. Začalo sa to prejavovať asi okolo 8.mesiaca. Keď sa s ním kontaktuje iné dieťa, doslova "stuhne" a s napätím čaká, čo sa bude diať. Či ide iba o hru vedľa neho alebo nebodaj o rozhovor, z takejto situácie väčšinou ujde za mnou. Vyslovene sa mu nepáči a nemá rád, keď príde do kontaktu s iným dieťaťom. Nevadí mu, keď sa deti hrajú vedľa neho, ale akonáhle prídu k nemu a začnú s ním niečo "riešiť", nechá všetko tak a uteká nespokojný a bojazlivý ku mne. Zaujímavé je, že ide zväčša o mladšie deti, ktorých sa bojí. Keď uvidí, že sa k nemu blíži dieťa aj o rok mladšie, odíde z preliezky, nechá hračku, s ktorou sa hral a uteká preč. Všetky hračky si nechá od druhých vziať, potom sa hnevá, ale nepokúsi sa hračku vziať naspäť. Musím to vybojovať zaňho. Nič si nevezme sám od druhých, akoby vedel, že mu to aj tak nedajú. Okolo 8.mesiaca sme sa začali stretávať s kamarátkou a jej dcérkou v rovnakom veku ako môj synček. Toto dievčatko je výbušnej povahy, oveľa hlučnejšie, odvážnejšie ako môj syn a od začiatku pri ňom kričala, brala mu všetky veci, ťahala ho, strkala doňho. Neviem, či práve toto nemohlo mať za následok, že sa syn bojí malých detí. Doteraz nemá rád, keď sa k nemu priblíži, lebo mu vždy vytrháva hračky, ťahá ho z bicykla, na ktorom sedí, dáva mu nasilu fľašku do úst - proste robí mu veci, ktoré sa mu nepáčia a väčšinou to skončí jeho plačom. Doma je to úplne normálne dieťa, ktoré vie s nami - rodičmi bojovať o svoje veci, je veselý, roztopašný aj vzdorovitý, vie sa pekne zahrať. Prosím poraďte mi, ako zbaviť synčeka strachu z detí, ako mám postupovať, aby sa osmelil a stal sa priebojnejší. Ďakujem pekne za všetky rady! Saša

Dobrý deň Saška,

ľahšie by sa mi k problému vyjadrilo, keby som mohla synčeka spoznať. Vidieť, ako sa prejavuje v porovnaní s vrstovníkmi v štandardnej situácii mojej ambulancie a vývinového testu a keby som Vám mohla položiť množstvo otázok, ktoré ma v súvislosti s Vašou otázkou zaujímajú.
Ak sa synček takto extrémne submisívne prejavuje len voči malým deťom, nie je to nič "nenormálne".
Nemožno vylúčiť, že si niekde v podvedomí zafixoval to razantné dievčatko ako "pozor nebezpečie".
Možné je však aj to, že sa Váš synček vyvíja nadpriemerne a že mu preto lepšie vyhovuje správanie starších detí a dospelých ľudí .. To je to, čo neviem posúdiť, ak dieťa nepoznám a nepoznám ani prostredie, v ktorom vyrastá.
Nemá zmysel, aby ste ho nútili hrať sa s malými deťmi, ak nechce .. s tým by ste nič nezlepšili.
Keď dorastie do veku cca 4 rokov, do obdobia tzv. tématických hier "na niečo", začne spontánne vyhľadávať spoločnosť detí, aj keď netvrdím, že vrstovníkov.
Deti si zväčša hľadajú "parťákov" nie podľa fyzického veku, ale podľa mentálneho veku, podľa temperamentu, podľa záujmov. Deti naších priateľov nemusia byť automaticky priateľmi našich detí
Takže ja by som radila tak, že choďte s ním medzi deti, aby ich okolo seba vnímal, ale netlačte ho do situácii, v ktorých sa cíti neisto. Pokúste sa zistiť, k akým deťom ho to ťahá a s takými sa stýkajte.
Prežite krásne leto v zdraví, s pozdravom K.Dib.