Jedálniček 10 mesačného dieťatka

Obrázok
Odborníčka na výživu Vám rada zodpovie hlavne na tieto okruhy otázok: výživa počas tehotnosti, výživa dojčiacich mamičiek, výživa dojčiat a batoliat, dojčenie, prípravky mliečnej výživy, zaraďovanie nemliečnych potravín, obsah živín v potravinách, potravinové alergie, diéty, neznášanlivosť mlieka, bezlepkova diéta a pod.

Poradňa je neaktívna. Využite ju ako archív zodpovedaných otázok.

Archív zodpovedaných otázok od MUDr. Babinskej od roku 2004 nájdete TU
vybrali.sme.sk linkuj.cz facebook linkedin google live jaggcz addthis

Jedálniček 10 mesačného dieťatka

Poslaťod lucajda » Str 05.Máj. 2010 10:45

Dobrý deň, p. doktorka. Opäť Vám ďakujem za cenné rady, ktoré mi pomáhajú. Žiaľ na našej ambulantnej poradni sa toho dozviem veľmi málo, ale to len na vysvetlenie, prečo sa radím s Vami v toľkých otázkach. Teraz máme 10 mesiacov a 8 kg/pôrodná váha 2520g/a neviem, či máme dostatočnú výživu, pretože sme nahradili najprv obed, potom desiatu a večeru. Chcela som zaradiť aj olovrant, ale neviem, čo mám podať. Alebo skôr raňajky? Keďže sme zaradili lepok až teraz, tak možno niečo s tým. Dovolím si zhrnúť opäť otázky do bodov. Jedálniček máme takýto: sú to približné časy
7.00 kojenie
9.00 ovocie cca 150g
13.00 mäsozeleninový príkrm cca 200g
15.00 kojenie
18.30 kaša nemliečna
20.00 kojenie
noc prespíme od cca 6,5 mesiaca
1/ po rannom kojení niekedy malá nevydrží ani tie 2 hodiny, preto som rozmýšľala, či zaradiť tie raňajky skôr ako olovrant a čo podať. Ten lepok sme skúšali tak, že som jej dala trošku suchého bieleho pečiva v priebehu dňa len tak do pusinky, ale neviem, či jej ho môžem dať aj celý, keď to má byť po malých dávkach. Je lepší rožtek, alebo chlebík? Nemáme ale ani jeden zub. Kravské maslo som jej ešte nedala, ale písali ste, že môžem, tak skúsim. Alebo môžem použiť aj syr, aký? Alebo olej?
2/ stále mi nie je jasná problematika lepku. Viem, že sa najnovšie doporučuje podať ho medzi 4. a 6. mesiacom, ale neviem, ako sa to myslí, keď s prikrmovaním kojeného dieťatka sa začína od konca 6. mesiaca a my ako predčasne narodení sme začali až od kona 7. mesiaca. Nemožno to chápať tak, že v tomto období je kojených väčšina detí a hlavným benefitom je to kojenie? Lebo som aj mala obavy, či to nie je zle, keď som ho zaradila až teraz, že to črievko je vystavené jeho účinku neskoro, ale keďže kojím, tak je to dôležitejšie ako ten vek zavedenia? Je vhodné lepok podávať každý deň? Dávam každý druhý deň kašu s lepkom, je to Babylove 3 zrnná z celozrnných obilnín. Je vhodná táto značka a druh? Čo instantné kaše kúpené v predajniach zdravej výživy. Sú vhodné? Alebo môžem denne zmiešať lepkovú s bezlepkovou/dávam ryžovú a kukuričnú krupičku od Nestlé/, aby toho nebolo veľa?
3/mäso dávam každý deň, lebo sme zo žľlka vracali. Skúšala som ho podať po mesiaci znova, ale nezjedli sme ani lyžičku. Neviem, či preto, že ho tam cítila, alebo preto, že príkrm bol z mrazenej zeleniny a mal úplne inú chuť aj vôňu. Ak sa nám nepodarí ten žľlok zaradiť, je vhodné dávať mäso každý deň, alebo mať aj bezmäsité dni? Čo dať namiesto toho? Strukoviny už môžeme, resp. odkedy a v akom poradí?
4/dávam aj bezvaječné cestoviny z tvrdej pšenice do obedného príkrmu, ale všetky, čo som pozerala obsahujú stopy vajec. Je to problém? Takisto aj v kašiach nemliečnych je písané, že obsahujú stopy mlieka. Napr. Nestlé zdravé zažívanie obilná kaša. Odporučili ste mi používať nemliečne kaše, kým kojím, tak ich dávam buď s mojim mliekom, alebo len s vodou, aj keď je na nich písané, že pridať mlieko. Vadí to? Odkedy budem môcť použiť aj mliečne kaše? Môžem dávať nejaké piškóty /klasické alebo špeciálne detské/ pred prvým rokom, keď všade je cukor, vajcia /okrem Nestlé/ a mlieko? Neviem, že do akej miery sa treba báť týchto ingrediencií. Všade sa píše, že sa nemá prisladzovať a dávať sladké jedlá a dosť kaší , ovocných výživ a aj piškót je osladených.
5/viem, že až do 3 rokov sa kravské mlieko neopdorúča, ale prečo sa mliečne výrobky môžu už aj pred 1.rokom? Ešte som nič mliečne nedala. Ako som už spomínala, skúsim to maslo a syry, ale jogurt, ako ste odporúčali až po roku. Variť s mliekom už možno, napr. mliečnu polievku? Akú značku, druh masla, syrov a jogurtov je vhodné kupovať? Všade je uvedený len dátum spotreby, tak vlastne neviem, kedy to bolo vyrobené.
6/zeleninu dávam zatiaľ varenú. Kedy je možné podať surovú? Je treba vykrajovať stredy u koreňovej zeleniny? Nerobím to len na domácej, na kupovanej väčšinou áno. Na všetko používam prevarenú kojeneckú vodu Lucku. Treba to ešte alebo je možné aj z vodovodu a túto prevárať? Ak dávam piť vodičku, môžem rovno naliať z fľaše do pohárika, alebo tiež prevariť?
7/obed treba rozdeliť na 2 chody. Ak áno, po koľko g? Ak by som Vás už priveľmi neotravovala, mohli by ste mi poradiť ako má teda správne vyzerať dcérkin jedálniček?

Ďakujem veľmi pekne a so želaním pekného dňa a úspechov vo Vašej práci
Lucka
lucajda
 
Príspevky: 10
Registrovaný: Pon 01.Mar. 2010 22:52

Re: Jedálniček 10 mesačného dieťatka

Poslaťod MUDr. K. Babinská PhD. » Str 12.Máj. 2010 21:39

Milá Lucia,
Pri zaraďovaní príkrmov postupujete správne a 8 kg je úplne primeraná hmotnosť pre 10 mesačné dievčatko.
Nech sa páči odpovede:
1. Keďže dcérku samotné mlieko dostatočne nezasýti, pridajte k rannému mliečku niečo sýtejšie a až potom riešte olovrant. Na raňajky môžete podať aj väčšiu porciu (napr. pol rožteka), nielen jeden kúsok Je vcelku jedno, či podáte biely chlebík alebo rožtek. Ak sa dcérke budú zle papať, môžete ich podávať zaliate mliekom, aby zmäkli. Na raňajky môžete podávať aj kašu s ovocím, či zeleninou. Syry sa majú zaradiť až po roku, na chlebík je vhodné maslo, prípadne nátierka pripravená z „povolených“ potravín. Vhodné sú všetky bežné oleje – repkový, slnečnicový, olivový, sójový.
2. Čas medzi 4-6 mesiacom sa považuje za obdobie imunologického okna, kedy sa buduje znášanlivosť potravín. V tomto čase by dieťa malo prísť do kontaktu s čo najväčším počtom potravín. Neznamená to automaticky zavádzanie príkrmov v plnej dávke, ale skôr podávanie malých množstiev, akúsi „ochutnávku“. V tomto čase sa odporúča podať aj lepok, to sa týka dojčených aj nedojčených detí. Riziko celiakie neznižuje iba samotné dojčenie, ale aj zaradenie lepku medzi 4-6 mesiacom. Ak je dieťa plne dojčené, malo by to byť koncom 6. mesiaca. Napríklad v podobe malej dávky (doslova symbolicky - pár lyžičiek kaše, kúsočka pečiva). Dávka lepku sa postupne zvyšuje – jedným z možných postupov je aj prímes lepkovej kaše do bezlepkovej. Pri predčasne narodených deťoch sa postupuje individuálne, takže neskoršie zaradenie je Vašom prípade v poriadku. Vaša dcérka už má 8 mesiacov, kašu s lepkom znáša dobre, môže ju papať aj denne. V rámci pestrej výživy je však vhodné striedať rôzne kaše. Dieťa môže dostávať instantné kaše, ale aj tradičné varené kaše.
3. Vo výžive malých detí treba venovať pozornosť dostatočnému príjmu železa. Jeho najlepším zdrojom je mäso, ktoré by dieťa malo papať denne alebo aspoň takmer denne v malej dávke 20-30 g. Ak sa napr. jeden deň v týždni zaradí bezmäsitú stravu, vhodné je zaradiť iné potraviny bohaté na železo. Keďže dcérka nepapá žĺtok, náhradou za mäso môžu byť strukoviny, ktoré možno začať podávať približne od 10. mesiaca. Vhodné je začať so šošovicou uvarenou do mäkka, potom môžete zaradiť hrach upravený na kašu, následne aj ďalšie strukoviny.
4. Stopy vajec (mlieka, sóje, resp. iných alergénov) zdravému dieťaťu neškodia, ide naozaj o veľmi malé množstvo. Ak je však dieťa alergické, už aj stopové množstvo alergénu mu môže vyvolať príznaky alergie. Dojčené dieťa môže dostávať aj mliečne kaše, je preň však výhodnejšie, ak papá kaše bez mlieka alebo kaše s materským mliekom. Pokiaľ dieťa vypije dosť mlieka, nevadí, že sa kaša pripraví s vodou, aj keď podľa návodu sa má robiť s mliekom. Piškóty nie sú základnou potravinou, nie je nevyhnutné ich dieťaťu podávať. Hoci obsah bielka v nich nie je nijako extrémne vysoký, dieťa by bielok do roka predsa len nemalo dostávať. Piškóty sú navyše pomerne sladké a ich podávaním sa pestuje návyk na sladké.
5. Mlieko je potravina, ktorú malé deti konzumujú v pomerne veľkom množstve (napr. 3x 200 ml). Kravské má vysoký obsah bielkovín, takže dieťa by bolo zaťažované zbytočne vysokou dávkou bielkovín. V umelých mliekach je dávka bielkovín znížená na množstvo, ktoré je pre dieťa primerané a nepredstavuje nadmernú záťaž. Mliečne výrobky dieťa konzumuje v menšom množstve (napr. 1 jogurt = cca 125 g), obsah bielkovín v takejto dávke je prijateľný. Pokým dojčíte, nie je nevyhnutné (ale ani zakázané) podávať mliečne výrobky. Ak si to recept vyžaduje, do varenia použite umelé mlieko alebo kyslú smotanu, kravské mlieko je do roka nevhodné. Na značke masla nezáleží, má však mať bežný obsah tuku – cca 80%, ne znížený. Podobne z mliečnych výrobkov treba voliť smotanové. Kvalita výrobkov je zaručená až do dátumu spotreby.
6. V strave by mala do 1. roka prevažovať varená zelenina, môžete však už začať podávať aj surovú. Ak používame na prípravu jedla zeleninu neznámeho pôvodu, pre možný obsah dusičnanov je vhodné pri príprave odstrániť tie časti, v ktorých sa hromadia dusičnany, t.j. stredové časti, alebo hlúbiky. Môžete používať aj vodu z vodovodu, prevárať ju netreba, taktiež ani Lucku. Rozumné by napríklad bolo podávať na pitie Lucku a na varenie používať vodu z vodovodu.
7. V tomto veku už možno začať rozdeľovať obed na 2 chody. Dieťa by malo celkovo spapať cca 200 ml (g) pokrmu – takže asi takéto by malo byť celkové množstvo 1.+2. chodu.

Jedálny lístok vo veku 10 mesiacov je už pomerne bohatý. Dieťa papá 5 – 6x denne. Na raňajky (desiatu, olovrant) môže dávať chlebík alebo pečivo. Na chlebík sa dáva tradičné maslo (kravské), lebo je ľahko stráviteľné. K tomu môže byť lekvár, alebo plátok šunky a zelenina. Na spestrenie možno pripraviť nátierku – napríklad šunkovú, zeleninovú, vajíčkovú (iba žĺtok). Dieťa dostáva 2-3 dávky mliečnych potravín: materské alebo umelé mlieko, mliečne výrobky – vhodné sú najmä jogurty. So syrom a tvarohom je dobré počkať do 1 roka .
Na obed už možno pripravovať aj jedlo zložené z dvoch chodov – polievky a druhého chodu. Vhodná polievka je zeleninová, mäsový vývar, prípadne strukovinová (napr. hrachová polievka - rozmixovaná). Polievky sa môžu zahustiť zápražkou. Ako druhý chod je vhodný mäsitý pokrm s prílohou a zeleninou, ale i sladký pokrm, alebo zeleninový pokrm – rôzne omáčky, prívarky. Dieťa privykáme na dostatočný príjem čerstvého ovocia a zeleniny.
Na dochutenie jedál sú vhodné najmä petržlen, kôpor, pažítka, zelerová vňať, bazalka, rozmarín, materina dúška, oregano, rasca, fenikel. V malom množstve môžete požívať aj cibuľku, cesnak a sladkú papriku – avšak iba toľko, aby jedlo malo príjemnú chuť, ale nebolo dráždivé. Zaradiť môžete i kapustu, kel a rajčiny. Keďže tieto druhy zeleniny niekedy nafukujú, začíname malým množstvom a sledujeme, či ich dieťatko dobre znáša.
MUDr. K. Babinská PhD.
 
Príspevky: 1086
Registrovaný: Str 12.Dec. 2007 23:46


vybrali.sme.sk linkuj.cz facebook linkedin google live jaggcz addthis

Späť na MUDr. Katarína Babinská, PhD. (Poradňa o výžive)

Kto je on-line

Užívatelia prezerajúci fórum: yahoo [bot] a 0 hostia

cron