Dobry den Vam prajem, poprosim Vas o radu pri riesenie nasho problemu:
Mame 15 mesacnu zdavu dcerku, ktora je nasim prvym dietatom. Vzdy bola mozno az prilis aktivna a neposedna, ale nikdy sme s nou problem nemali, prave naopak.
Pred dvoma mesiacmi sa zacala bit, najskor nas po tvari, potom kohokolvek, kto jej nevyhovel, nesedel, alebo ju len zobral na ruky, pripadne sa milo prihovoril. Boli dni ked si facku od nej odniesol kazdy, bez rozdielu clen rodiny - cudzi clovek. Nasledovalo bitie hraciek, hlavne babik a plysakov - vzdy po tvari. Opakovalo sa to vela krat denne. Riesili sme to rozne - od vysvetlovania /napr. ze hracky sa boja a nebudu sa s nou hrat az po zakazovanie a to bezvysledne. Vrchol vsetkeho zacal pred par dnami, ked zacala bit samu seba po tvaricke. Vzdy je to z dovodu - nedari sa jej nieco pri hre, nevyhovie sa jej - pripada mi to tak akoby sa trestala. Najhorsie je to, ze cim viac sa bije a tym aj zuri a place, tak tym vacsiu intenzitu a silu naberaju jej rucicky a aj napriek bolesti sa neprestava bit. Uz sme z nej zufali, nevieme ako na nu. Nikdy sme sa k nej negativne nespravali, nebili ju, nedali jej na to dovod - napr. ze si ju nevsimame, pripadne ju nekarhali, nehovorili, ze nieco nerobi spravne /nemohla to vidiet ani vo vztahu ja a manzel/. Nechapeme teda, kde to mohla odkukat, alebo je to psychologicky vyvoj? Staram sa o nu cely den ja, do kontaktu s inymi detickami prichadza vinimocne. Pred 3 mesiacmi sme sa prestahovali do ineho mesta, novy priestor znasala velmi dobre /spalnu sme zariadili-rozmiestnili podla povodnej, rovnako zoradne hracky v postielke.../ Nepostrehla som na nej ziadne psychicke zmeny alebo zmeny v spravani sa.
Citala som pani doktorka niektore temy s temou bitie, budem Vam velmi povdacna za Vas nazor, pripadne radu.
Vsetko dobre zela Miroslava.
Dakujem.
