Dobry den,
chcela by som sa opytat, ci podla opisanych pocitov mam depresiu alebo len obycajne tehotenske nalady.
Som v 20tt. Tehotenstvo bolo planovane a zelane. Ale ja sa vobec netesim. Nemam strach o zdravie dietata, skor riesim egoisticky seba a svoje pocity. Hneva ma, ze som non-stop unavena, aj ked v noci normalne spim. Mala som dve prace, po otehotneni som jednu opustila, aby som bola menej vytazena, ale citim sa horsie ako ked som frcala na dve smeny. Ked pridem domov z prace, najradsej by som hned spala, nemam energiu, ale ani chut nieco robit. Chut na sex ma presla uplne, snazim sa mu vyhybat ako to len ide (co sa samopzrejme nepaci manzelovi, takze sa potom citim zle a previnilo). pri kontrolach na poradni hovoria, ze je vsetko OK. Ja si niekedy priam zelam, aby vsetko ok nebolo, a teda by som "mala pravo" byt podrazdena, naladova, ospala, aby som si mohla vziat v praci volno, alebo nemusela chodit s manzelom na spolocenske akcie.
Cele dni mi je do placu bez priciny, v praci mi tecu slzy, tak sa citim pred kolegami trapne. Vsade citam o tom, ake je tehotenstvo krasne obdobie, ale ja citim len akesi rozcarovanie a nic krasne mi na tom nepripada.
