Chuť je do značnej miery návyková. Ten, kto nie je zvyknutý na nadmerné solenie, nemá problém s chuťou zjesť i neslanú alebo mierne slanú potravu a naopak.
Keďže sme krajinou s prirodzene nízkym obsahom jódu v potravinách, pridáva sa u nás jód do kuchynskej soli. Jodidovaná kuchynská soľ sa stala v našej výžive dôležitým zdrojom jódu, nepostrádateľného pre funkciu štítnej žľazy. Keď v strave obmedzujeme soľ, je namieste sa zamyslieť nad tým, ako z akých iných potravín zabezpečiť dostatočný prívod jódu. Najbohatším zdrojom jódu sú ryby, ale i niektoré syry, či brokolica. Pre dojča a batoľa je zdrojom jódu aj umelé mlieko, pretože mnohé druhy sú obohacované o jód (10-16 mikrogramov v 100 ml). Denná potreba jódu u predškolského dieťaťa je pritom 90-100 mikrogramov.
Dieťa, ktoré jedáva aj mimo domova a okúsi slanú chuť, si bude pravdepodobne vyžadovať aspoň jemné prisolenie jedla. So slanou chuťou sa bude nakoniec stretávať aj doma, pretože soľ je súčasťou mnohých bežných potravín, ako chlieb, syr, či mäsové výrobky. Práve vďaka obsahu soli v týchto potravinách dostáva organizmus dostatočné množstvo soli aj pri neprisáľanej výžive.
Podávať dieťaťu úplne neslanú stravu sa nemusí podariť, ale dobrou alternatívou je aj jemne prisáľaná strava. Nesprávne je presáľanie.