Dobrý deň Petra.
Píšete, že dcérka od malička patrila k citlivejším a emotívnejším deťom a tak to zrejme aj ostalo. Preto treba naozaj zvážiť každé slovo.
Záleží na tom, aký je t.č. jej mentálny vek, čo je a čo nie je schopnápochopiť. aspoň Keď takéto prípady riešim v pradni, orientujem sa podľa toho a podľa povahy dieťaťa.
Ak ste jej to nepovedali, keď bola celkom malinká, teraz už treba dať pozor. Vy ako matka ju dobre poznáte. Ak Vám intuícia káže počkať, tak ešte počkajte. Život niekedy prinesie situáciu, kedy zrazu dostanete pocit "teraz!" . Jednoducho veci vyplynú z kontextu tak, že je všetko poňaté prirodzene.
Sú rôzne spôsoby, ako to dieťaťu povedať alebo naznačiť, ale nemá zmysel, aby som sa tu rozpisovala, keď nepoznám ani dcérku, ani Vás a ani situáciu v rodine podrobnejšie.
Ak ešte máte kontakt na psychológa, ku ktorému ste voľakedy chodili a zaoberá sa aj podobnou problematikou, môžete za ním zájsť a poradiť sa. Ak nie, môžete sa ohlásiť aj u mňa (0905 79 88 10).
Ak sú vzťahy v rodine dobré, vystihnete správny okamih a predostriete pravdu vhodným spôsobom, namalo by sa nič dramatické udiať. Možno dcérka bude spočiatku zarazená, možno svoje pocity odreaguje aj dramatickejšie. Vždy je to však lepšie, ako keby nepovedala nič a všetko v sebe dusila. Ak má svojho otca naozaj rada, nič to na jej vzťahu nezmení, aj keby na toho biologického bola zvedavá. Len nech si ho pozrie ak bude mať záujem, lebo zakázané ovocie chutí najlepšie. Ak si o niekom spriadame ružové sny, vylieči nás len styk s realitou.
Držím vám všetkým palce a pozdravujem, K.Dib.