- Toto téma obsahuje 1 odpoveď, 1 hlas, a bola naposledny upravená pred 18 rokmi, 10 mesiacmi od
PhDr. Kornélia Dibarborová.
-
AutorPríspevky
-
15. januára 2008 o 8:07 #11527
Petra J.
ÚčastníkArchívny obsahDobrý deň, chcela by som vás poprosiť o radu. Mám 7 ročnú dcéru, ktorá je dosť hyperaktívna, chodí do školy pre mimoriadne nadané deti, je veľmi rozumná ale máme s manželom jeden problém, ktorý nevieme ako riešiť. Dcéru som mala za slobodna, keď mala 2,5 roka tak som sa vydala. Môjho manžela berie ako otca, pretože mala iba rok keď sme sa dali dokopy. Pamätá sa aj na našu svadbu, resp. vidí ju na fotkách, kazetách. Ale chceli by sme jej povedať, že on nie je jej biologický otec, ale nevieme ako na to. Je dosť "papulnatá", vždy povie na rovinu čo si myslí. Bojíme sa toho, hlavne ja, že keď sa dozvie pravdu, bude reagovať na to tak, že ho nebude chcieť poslúchať, alebo že mu vyhodí na oči že nie je jej otec, tak jej nemá čo rozkazovať. Prípadne, že bude chcieť poznať toho pravého otca, on nemá o ňu absolútne záujem, videl ju naposledy, keď mala 2 mesiace. Bojím sa aj toho, že sa bude cítiť odvrhnutá, že ju nikto nemá rád, lebo dosť často nám to vraví, aj keď sa jej snažíme vysvetliť, že ju máme veľmi radi, aj keď jej nechceme niečo dovoliť, prípadne na ňu zakričíme, alebo jej niečo zakážeme. Keď bola menšia mali sme s ňou veľké problémy, chodili sme aj k psychológovi, mávala záchvaty hnevu, zlosti a plaču. Niekedy sa dostávala do takého afektu, že aj 2 hodiny vrieskala, kopala, potom jej zasa prišlo ľúto,že nás nahnevala a nevedela sa ukľudniť. V poslednej dobe sa to zasa zopakovalo asi 2krát. Vyústilo to z toho, že sme jej nechceli niečo dovolit. takže neviem či je už ten správny čas, aby sa dozvedela pravdu.I keď si už začína všímať také veci, že sa nepodobá ani na mňa ani na muža, ani na nikoho v rodine. Je veľmi podobná svojmu biologickému otcovi. Prosím poraďte mi. Vďaka.
Ohodnoťte tému★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)18. januára 2008 o 14:47 #11528PhDr. Kornélia Dibarborová
ÚčastníkDobrý deň Petra.
Píšete, že dcérka od malička patrila k citlivejším a emotívnejším deťom a tak to zrejme aj ostalo. Preto treba naozaj zvážiť každé slovo.
Záleží na tom, aký je t.č. jej mentálny vek, čo je a čo nie je schopnápochopiť. aspoň Keď takéto prípady riešim v pradni, orientujem sa podľa toho a podľa povahy dieťaťa.
Ak ste jej to nepovedali, keď bola celkom malinká, teraz už treba dať pozor. Vy ako matka ju dobre poznáte. Ak Vám intuícia káže počkať, tak ešte počkajte. Život niekedy prinesie situáciu, kedy zrazu dostanete pocit "teraz!" . Jednoducho veci vyplynú z kontextu tak, že je všetko poňaté prirodzene.
Sú rôzne spôsoby, ako to dieťaťu povedať alebo naznačiť, ale nemá zmysel, aby som sa tu rozpisovala, keď nepoznám ani dcérku, ani Vás a ani situáciu v rodine podrobnejšie.
Ak ešte máte kontakt na psychológa, ku ktorému ste voľakedy chodili a zaoberá sa aj podobnou problematikou, môžete za ním zájsť a poradiť sa. Ak nie, môžete sa ohlásiť aj u mňa (0905 79 88 10).
Ak sú vzťahy v rodine dobré, vystihnete správny okamih a predostriete pravdu vhodným spôsobom, namalo by sa nič dramatické udiať. Možno dcérka bude spočiatku zarazená, možno svoje pocity odreaguje aj dramatickejšie. Vždy je to však lepšie, ako keby nepovedala nič a všetko v sebe dusila. Ak má svojho otca naozaj rada, nič to na jej vzťahu nezmení, aj keby na toho biologického bola zvedavá. Len nech si ho pozrie ak bude mať záujem, lebo zakázané ovocie chutí najlepšie. Ak si o niekom spriadame ružové sny, vylieči nás len styk s realitou.
Držím vám všetkým palce a pozdravujem, K.Dib.Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia) -
AutorPríspevky
- Na odpoveď sa prihláste účtom rodinka.sk.
Jeden účet pre celú sieť rodinka.sk. Po prihlásení sa vrátite presne sem.