Dobrý deň!
Mám 2,5 ročnú dcérku. Venujem sa jej, snažím sa ju podporovať, ale i napriek mojej snahe má malé (neviem, či je to správny výraz) sebavedomie. Keď je s detičkami v jej veku, tak sa neustále pozerá, čo oni robia a neustále sa im podriaďuje. Napr. poviem jej: "poď, ideme sa voziť na odrážadle, alebo sa hrať do piesku" , ale ona zostane stáť a nepohne sa, kým to druhé dieťa nejde tiež. Keď ideme von, teší sa na tieto činnosti, ale potom, keď zbadá druhé deti, zostane ako keby paralizovaná a čaká, ako sa rozhodnú oni. Neviem, kde som urobila chybu vo výchove, stále nad tým rozmýšľam, prečo je moje dieťa "odkázané" na rozhodnutia druhých detí. Je mi to ľúto. Akými slovami, či skutkami ju možno motivovať k samostatnosti? Moje povzbudzovanie je nedostatočné
Ďakujem za odpoveď.
Dobrý deň GaBe.
Ťažko sa mi k dôvodom správania Vašej dcérky vyjadruje, keď nepoznám ani ju, ani Vás a ani prostredie, v ktorom vyrastá. Toto sú naozaj problémy, ktoré sa dajú posúdiť len konkrétne, v poradni.
Je dosť možné, že ste žiadnu chybu neurobili a jednoducho je to len povaha Vašej dcérky, ktorá sa začína vyklúvať na svet, ako vtáčatko zo škrupinky. Ak by to bol zárodok jej povahy, tak by ste to museli jednoducho zobrať na vedomie a mali by ste sa snažiť ju len veľmi jemne a citlivo usmerňovať.
Podporujte ju naďalej, ale nečakajte, že sa z nej v krátkom čase stane sebapresadzujúca potvorka.
Viete kde býva najčastejšie ťažisko problému ? V tom, že rodičia alebo jeden z nich, bol presne opačným typom dieťaťa alebo je teraz opačným typom, ako je jeho dieťa. Takže problém nie je vlastne problémom dieťaťa, lebo ono je spokojné také aké je, ale je to problém rodiča.
Alebo sa stáva aj to, že ak je napríklad rodič submisívny a vníma to ako svoje negatívum, snaží sa o to, aby aspoň jeho dieťa nebolo rovnako submisívne a neprechádzalo životom s podobným pocitom nespokojnosti.
Dieťa je súčasťou rodinnej bunky a preto, ak chce psychológ pochopiť jeho konanie alebo povahu, musí riešiť rodinu ako celok.
Ak by ste GaBe chceli vniknúť do podstaty problému, môžete sa ku mne hocikedy prihlásiť do poradne. Zistila by som, aký má dcérka mentálny vek, ako staré detičky sú pre ňu vhodnými partnermi a akou formou by ste k malej mohli pristupovať tak, aby ste ju v jej prejavoch posmelili.
Ostávam s pozdravom, K.Dib.
Ohodnoťte odpoveď★★★★★★★★★★(Žiadne hodnotenia)
Autor
Príspevky
Zobrazujú sa 2 príspevky – 1 až 2 (z celkového počtu 2)